Ako
vznikla táto kniha? Jej autor v roku 2006 prijal ponuku od
jedného františkána, aby pre skautov napísal niekoľko článkov,
ktoré by sa pokúsili ukázať duchovný rozmer toho, čo ich na
výpravách obklopuje a čo nazývame prírodou. Autor si k tomu
ako podklad vybral práve Pieseň brata Slnka. O Františkovi
píše, že ľudstvo pravdepodobne nepozná nikoho, kto by žil
skromnejším a obetavejším a zároveň radostnejším
a duchovnejším životom… Celkovo napísal 10 článkov. A tie
neskôr vyšli ako kniha v roku 2008. No a pred nejakým
časom sme sa dočkali prepracovanej a doplnenej verzie a práve
tá je dnes podkladom pre recenziu. O samotnej knihe a jej
obsahu autor píše, že mu bolo dané prežiť s Piesňou brata
Slnka uprostred prírody. Väčšinou osamote, len s horami
a s bratmi zvieratami a sestrami kvetinami…
Tá
prvá, je samotný text hymnu, potom tu je zamyslenie a komentár
zo strany Nevrlého, ktorý je prírodovedec a vášnivý
turista a nakoniec tretia – ovocie tohto všetkého. Pieseň
brata Slnka v spojitosti so skúsenosťou prírody ho viedla
k tomu, že preštudoval čo sa dalo o tomto hymne a tak
ponúka zaujímavé úlomky o samotnom Františkovi.
Zaujal
ma tiež spôsob, ako Nevrlý hovorí o prírode – učí nás
objavovať to, čo sme považovali za samozrejmosť a často
prehliadali. Je to taký – aha efekt. Tie jeho slová majú v sebe
neskutočný zápal a dokažu nadchnúť pre prírodu. Ak sme
v texte písali o premene, ktorou prešiel František.
Z Nevrlého slov tiež cítiť premenu – akoby prírodovedec
cez prírodu objavil Boha.
Nevrlý
nehovorí o Bohu. Ale hovorí tak, že Boh zmĺkne do priestoru
medzi slovami. Je to človek, ktorý sa nepremieňa argumentom, ale
tichom. Nepremieňa sa v kaplnke, ale na lúke. A práve
preto tak presne rozumie Františkovi. František videl Boha v každej
veci. Nevrlý ho v každej veci začal tušiť.
Miloslav
Nevrlý patrí medzi tých autorov, ktorí nekomentujú Františkovu
Slnečnú pieseň "zhora", akademicky, ale zdola – z pôdy,
z lesov, z vône trávy, z ticha v noci. Číta
Cantico nie očami teológa, ale očami človeka, ktorý vie, že
svet sa dá žiť pomaly a s vďakou. V tom je jeho
kniha vzácna: nie je výkladom textu, ale pokračovaním
Františkovej radosti.
Tam,
kde František v temnote La Verny spieval o svetle, tam
dnes vstupuje Miloslav Nevrlý. Nespieva ako teológ, ale ako človek,
ktorý hľadá v prírode tie isté stopy Božej dobroty, aké
videl František. Jeho kniha Podivuhodné
chvíle se Sluneční písní je
vlastne rozhovorom moderného človeka so starým textom svätca.
Miroslav
Nevrlý pôsobí
/ pracuje ako prírodovedec. Jeho láska k prírode je úzko
spojená a prepojená s Piesňou brata Slnka. K nej
vedie ja mladých ľudí pri potulkách prírodou…
Rok
vydania: 2025, počet strán: 80, Kazda