Naša éra sa vyznačuje bezprecedentným nárastom vedomostí
a zároveň úpadkom kultúry. Pravdepodobne prvý krát v dejinách ľudstva
sa vedomosti a kultúra rozchádzajú až tak, že sa dostávajú do protikladu
v boji na život a na smrť.
Pri slove barbar a pri barbarstve, si možno klásť
otázku, kde sa to zlomilo. Kde nastal ten okamih, kedy nehovoríme
o jedincovi – barbarovi, o nejakej tlupe, či konkrétnom národe, ale
rovno o dobe barbarstva. Keď sa človek odtrhne od svojho vlastného vnútra,
od schopnosti cítiť a žiť svoje bytie – stane sa barbarom. Už necíti, len
konzumuje. Už netvorí kultúru, len hluk…
Henry sa zapojil do odboja a videl ako sa rozpadajú
civilizačné hodnoty a to nielen pod tlakom vonkajších barbarov, ale
predovšetkým cez zradné ticho elít. To formovalo jeho nedôveru
k slepému pokroku. Po II sv. vojne to bola "alžírska otázka" –
vysporiadanie sa Francúzska s koloniálnym dedičstvom. Francúzsko tam
viedlo krvavú vojnu. Kto bol v tej chvíli barbarom? Barbar nemusí mať
kyjak, môže mať oblek… Henryho kniha je reflexiou spoločnosti, kde už
nikto nikomu neverí. Dôraz sa kladie len na zábavu, spotrebu a kult seba.
Henry hovorí o barbarstve v nás. Nie je to návrat
k primitívnosti, ale rozpad schopnosti rozumieť si navzájom, rozpad
spoločného jazyka a hodnôt… Henry píše o jemných odtieňoch
necitlivosti, tuposti, straty schopnosti premýšľať a cítiť…
Medzi praktické prejavy barbarstva patrí konzumný život,
manipulácia v médiách, ale aj na sociálnych sietiach. Ale k prejavom
barbarstva patrí aj rozpad školstva a kultúry. Strata schopnosti
rozlišovať, pomenovať, cítiť… K ľudskosti treba formovať… Bez
ľudskosti sa nám to barbarstvo dostane pod kožu, stane sa našim tieňom…
Michel Henry počas II sv vojny pôsobil v odboji.
Po vojne študoval na univerzite v Sorboni a neskôr učil na univerzite
v Montpellier. Je označovaný za zakladateľa fenomenológie života – dôraz
na život a jeho prežívanie s dôrazom na človeka – jedinca. Je tiež
označovaný za fenomenológa (ovplyvnil ho Husserl – dôraz na vedomie
a skúsenosť), filozofa tela a subjektivity (tie prvky akcentujú
v jeho diele). Písal o živote, ako o vnútornej skúsenosti
bytia. V podstate nás pozýval žiť autenticky.
Rok vydania: 2024, počet strán: 184, Minor