Niektoré
veci začíname riešiť až vtedy, keď zistíme, že ich už
nedokážeme ľahko napraviť. Človek sa začne
hýbať, keď mu dochádza dych. Začne premýšľať o strave,
keď mu telo začne vracať účet za roky zanedbávania. Začne sa
zaujímať o kondíciu, keď zistí, že vyjsť po schodoch už
nie je také samozrejmé ako kedysi. A potom je tu pamäť.
Keď
človek začne zabúdať, veľmi rád by urobil niečo pre to, aby si
opäť pamätal ako kedysi. Lenže s mozgom je to trochu podobné
ako so svalmi. Najlepší
čas začať sa o ne starať je vtedy, keď ešte dobre fungujú.
Neznamená
to, že v šesťdesiatke či sedemdesiatke už nemá zmysel nič
robiť. Má. Len možno nechceme čakať až dovtedy, keď nám
vlastná hlava začne signalizovať, že niečo nie je v poriadku.
Ak
chceme mať aj v starobe čo najlepšie fungujúci mozog, možno
sa oň treba začať starať oveľa skôr, než zostarneme.
Starnutie je
prirodzený proces. S vekom
sa mení rýchlosť spracovania informácií, pozornosť, pracovná
pamäť, vybavovanie informácií a ďalšie kognitívne
funkcie. Nie všetky však starnú rovnako. Napríklad slovná
zásoba, všeobecné vedomosti či skúsenosť môžu zostať dlho
veľmi dobre zachované, ba dokonca sa rozvíjať.
A práve
tu je pekné porovnanie s telom. Starnutiu nezabránite, ale
môžete ovplyvniť, v akom stave vás zastihne. Kognitívny
tréning nemá za cieľ urobiť zo sedemdesiatnika tridsiatnika.
Má skôr pomôcť, aby sedemdesiatnik mal čo najviac funkčnej
rezervy vzhľadom na svoj vek.
Jedným z bohatstiev
knihy je, že nás privádza k otázke – čo
vlastne znamená pamätať si. Nie je to iba
schopnosť vytiahnuť starý záznam. Najprv musíme venovať
pozornosť tomu, čo sa práve deje, informáciu spracovať, prepojiť
s tým, čo už vieme, vytvoriť stopu — a až potom ju
niekedy v budúcnosti dokážeme nájsť.
Kniha
ponúka celú radu úloh, cvičení a kvízov, ktoré sa
zameriavajú na rôzne druhy pamäte a rôzne centrá v mozgu,
ktoré sa podieľajú na pamäti. Cvičenia
sa dotýkajú rôznych spôsobov, ktorými pamäť funguje. Pretože
možno si myslíme, že trénujeme pamäť. Ale v skutočnosti
trénujeme množstvo rôznych schopností, ktoré nám umožňujú
učiť sa, orientovať sa vo svete a uchovávať vlastný život.
A to
už podľa mňa robí z knihy oveľa viac, než zbierku úloh
pre dôchodcov.
Nejde
iba o to, aby sme si čo najdlhšie pamätali, kde sme položili
kľúče. Ide o oveľa viac. Aby sme zostali zvedaví. Aby sme
sa učili nové veci. Aby sme dokázali pochopiť niečo, čomu sme
včera nerozumeli. Aby sme sa ešte stále vedeli nechať prekvapiť.
A ak k tomu potrebujete konkrétne cvičenia, Jitka Suchá
ich pripravila 103. A možno
nemusíte čakať na dôchodok, aby ste si niektoré z nich
vyskúšali.
Jitka Suchá vyštudovala
ergoterapiu a fyzioterapiu, má za sebou dlhoročnú prax so
seniormi a aktuálne pôsobí v Národnom ústave duševného
zdravia.
Rok vydania: 2025, počet strán: 144, Portál.