Čím to je, že nás priťahuje život v divočine? Môžeme sa počas pobytu v prírode dozvedieť niečo o sebe? Je prirodzené sa báť? A k akému životu nás vedie pobyt v prírode?
Dnes už prakticky niet miesta, kde by bolo bezpečne. Rôzne podoby hrozieb, ale aj prírodných katastrof číhajú na nás skoro všade. "Svet nie je bezpečné miesto pre život." Budeme preto sedieť doma?
"Ak sa nechám svojím strachom brzdiť vo vychutnávaní života naplno, nezostane mi nič iné, ako sedieť doma..."
"Ako sa dnes vyrovnávam so strachom, keď som v divočine? Rešpektujem ho, považujem ho za priateľa, ktorý je so mnou a upozorňuje ma na možné nebezpečenstvá. Na túry sa pripravujem najlepšie, ako viem... Na území medveďov... som hlučná a idem tadiaľ, kde som najlepšie viditeľná – po otvorenej lúke, nie po kraji lesa, kde sa medvede rady zdržujú."
"Aby sme sa postavili svojmu strachu, neexistuje lepšie miesto, ako príroda, kde sa môžeme opäť naladiť na normálny rytmus života."
"Príroda ponúka množstvo krásnych, očarujúcich okamihov. To sú okamihy, keď od údivu a bázne onemieme. Sú darom, ktorý otvára naše srdcia a môže nás naveky zmeniť. Pokora pred takýmito javmi sa považuje za najsilnejšiu emóciu zo všetkých a popri radosti, spokojnosti, hrdosti a láske aj za základnú. Je to niečo, čo nás dostane a musíme sa s tým podeliť. Žasnúť nad niečím spoločne posilňuje naše emocionálne spojenie a zmierňuje stres."
"Keď dnes myslím na túru, rada ju prirovnávam k životu. Uvoľnene a spokojne ideš po ceste – až sa pred tebou otvorí priepasť a nevieš sa dostať ďalej. Aby si sa dostal na druhú stranu, musíš zostúpiť do hĺbky a prejsť ňou. Až potom cesta smeruje nahor – a tá je čertovsky namáhavá. No naučíš sa vydržať. Keď si to zvládol, pociťuješ eufóriu. Ale bez obáv – nezostane to tak. Vždy sa všetko začína odznova. To sa nazýva život."
"Každý by mal mať príležitosť žiť aspoň rok ako naši predkovia – bez elektriny a tečúcej vody, sám si uloviť zviera, alebo nazbierať plody na obživu. To by všetko zmenilo. Naučili by sme sa žiť v súlade s prírodou."
"Čo vlastne potrebujeme na dobrý život? Naozaj toho toľko potrebujeme? Vyskúšajte si to." V minimalistickom hnutí existuje výzva – zredukovať svoje veci na 100. Zredukovať vlastníctvo na 100 predmetov. Stratili sme dôveru v to, že nám stačí málo. Zapratali sme svoje životy haraburdami. Pritom nejde o to, vlastniť čo najmenej, ale vlastniť tie správne veci.
"Kedykoľvek sa vrátim z divočiny, túžim viac ako inokedy obmedziť svoj život len na to najnutnejšie. Sľubujem si, že v budúcnosti budem žiť oveľa jednoduchšie a skromnejšie, nebudem kupovať nič, čo skutočne nepotrebujem. Každý predmet, ktorý neobohatí môj život, je míňanie peňazí a zaberanie miesta, preto odstránim všetko, čo nepotrebujem a zbavím sa všetkých povinností, ktoré nie sú nevyhnutné."
Táto kniha o živote v divočine, nám na jednej strane ukazuje, čo sa v divočine môžeme dozvedieť o sebe a na strane druhej, učí nás jednoduchšiemu životu. Pre život a pre šťastie toho potrebujeme menej, než si myslíme…
Elli H. Radingerová pôvodne vyštudovala právo a pracovala ako právnik. Až kým ju príbeh vlka nezaujal natoľko, že ho začala pozorovať a žiť v jeho blízkosti. Tak sa zrodila kniha Múdrost vlkov. A svoj pobyt a život v divočine neskôr zhrnula práve v knihe Dar divočiny.
Rok vydania: 2022, počet strán: 263, Príroda.