Najznámejším
Marcuseho dielom je kniha Jednorozměrný
člověk,
ktorá bola prvý krát uverejnená v roku 1964 a stala sa
jedným z manifestov študentského hnutia. Marx mu umožnil
vidieť spoločenské a ekonomické štruktúry, Freud spôsob,
akým spoločnosť preniká do ľudských potrieb a túžob,
Heidegger problém technologického spôsobu myslenia a Mills
konkrétnu podobu povojnovej americkej spoločnosti. Marcuse všetky
tieto vplyvy spája do jednej otázky: "Čo
sa stane s človekom v spoločnosti, ktorá je natoľko
rozvinutá, že ho už nemusí ovládať iba donucovaním, ale dokáže
formovať aj jeho potreby, predstavy a túžby?"
Práve na túto otázku odpovedá Jednorozmerný
človek.
Marcuse
nehovorí o spoločnosti z pohodlného akademického
odstupu. On
za svoj život videl niekoľko rôznych systémov a ideológií,
ktoré si nárokovali, že práve ony prinášajú človeku lepšiu
budúcnosť. Možno teda nie je až také dôležité, do ktorej
politickej či filozofickej škatuľky Marcuseho zaradíme. Oveľa
zaujímavejšie je pozrieť sa na to, čo vlastne kritizoval.
Čo
sa stane s človekom, keď spoločnosť dokáže zabezpečiť
jeho potreby, formovať jeho túžby a zároveň mu vytvoriť
pocit, že žije slobodne? A práve
tu sa jeho text po viac ako šesťdesiatich rokoch stáva zvláštne
aktuálnym.
Nemusíme
pritom súhlasiť s jeho marxistickým vysvetlením spoločnosti
ani s jeho predstavou emancipácie. Stačí si všimnúť jednu
vec: človek
nemusí byť k neslobode donútený. Môže si na ňu zvyknúť,
môže ju začať považovať za prijateľnú a napokon môže
dokonca chcieť to, čo jeho neslobodu udržiava.
Pretože
skutočná sloboda možno nezačína tam, kde máme možnosť vybrať
si medzi stovkami možností. Možno začína až vtedy, keď si
dokážeme predstaviť možnosť, ktorú
nám nikto neponúkol. A možno
je práve toto posledná obrana proti jednorozmernosti.
Herbert Marcuse
bol
nemecký a neskôr americký sociológ a filozof. Bol
predstaviteľom frankfurtskej školy a neomarxizmu a zároveň
predstaviteľom Novej ľavice. Vo všetkom však rezonoval jeho
skutočný záujem o človeka a kritika spoločnosti, ktorá
ho obmedzuje.
Rok vydania: 2025, počet strán: 352, Portál.