Už samotný názov knihy – Není to konec světa prináša
nádej. Často pri správach o klimatických zmenách máme pocit, že už je
neskoro... Nádej prináša aj podnázov, či skôr heslo knihy. Ono je to skôr
výzva – ako sa stať prvou generáciou (po dlhom čase), ktorá
vytvorí udržateľnú planétu.
Hneď v úvode autorka píše: "väčšinu častu
trávim premýšľaním o enviromentálnych problémoch sveta. Je to moja práca
a aj moja vášeň... Nerobím žiadny nový výskum a ani sa nesnažím
príjsť s nejakým prelomovým objavom. V mojej práci ide
o pochopenie toho, čo už vieme. Alebo čo by sme mohli vedieť, keby sme si
existujúce dáta poriadne preštudovali."
Prepadá Vás niekedy úzkosť zo stavu našej planéty? Autorka
knihy rozoberá sedem tém, ktoré sú skutočnou výzvou ak chceme, aby naša planéta
bola v rovnováhe a aby život na nej bol možný a udržatelný. Hneď
prvá kapitola je o samotnej udržateľnosti – čo to je? A čo to pre nás
znamená? Mnohí si budú klásť otázku, ako veľmi je potrebné zmeniť svoj postoj,
prípadne priority. Autorka prekvapujúcu hovorí, že cestou nie je zníženie
populácie, alebo prestať rásť a napredovať.
Po tejto prvej kapitole nasleduje tých sedem zameraných na
konkrétne problémy: znečistenie ovzdušia; klimatická zmena; odlesňovanie;
potraviny; strata biodiverzity; plast v oceánoch a nadmerný rybolov.
Témy sú to skutočne zásadné. Každá z nich je spracovaná precíznym
spôsobom. Autorka knihy je vedkyňa. A tak ponúka pohľad do histórie.
Ukazuje konkrétne čísla a fakty. Popisuje podstatu problému. Ukazuje, kde
sa teraz nachádzame. Vymenúva jednotlivé položky, ktoré sú príčinou toho javu.
A čo je najdôležitejšie – čo my konkrétne v danej oblasti môžeme
urobiť.
Napríklad cestou k lepšiemu vzduchu je zanechať
spaľovanie dreva a dreveného uhlia. Ak to podporíte aj častejšou dopravou
peši či byciklom, to bude len +. Pri klimatických zmenách vyzdvyhuje použitie
elektroaut a to aj napriek negatívam, ktoré sa s nimi spájajú. Pri
odlesňovaní napríklad vyzýva k zníženiu spotreby hovädzieho mäsa. Ale
môžete sadiť aj stromy. Autorka vždy ponúka viacero možností. Môžete si tak
vybrať tú, ktorá Vám bude bližšie. Pri probléme s potravinami si kladiš
otázku, ako všetkých nasýtiť a nezničiť zdroje planéty. Riešenie ponúka
napríklad v tom, že budeme jesť menej mäsa, alebo menej mliečnych
a viac rastlinných výrobkov. Ponúka tiež možnosť zvýšiť produkciu
potravín, ale aj napríklad menej plytvať jedlom. Ako vidno, niektoré kroky
a riešenia, nie sú náročné. Pri ochrane biodiverzity kladie dôraz na
územia, kde si príroda bude môcť od človeka oddýchnuť – doprajeme rastlinám
a živočíchom divočinu. A tým vzniknú útočiská – ostrovy rozmanitosti
a života. Môžeme však veľa robiť aj pre zvieratá a hmyz v našom
okolí, od stavania búdiek, cez napájanie misiek s vodou, až po hmyzie
hotely... Plastový odpad. Tam je to snaha, vyhýbať sa plastu, ak je
to len trochu možné. Ak to možné nie je, tak triediť. Potom riešiť jeho skladovanie,
aby neunikal do prírody. A z prírody ho stiahnuť a preniesť na
skládku odpadu. Čo sa týka rýb. Dobrá správa je, že ich chováme viac, ako
konzumujeme. Ale aj to napriek tomu dochádza k úbytku. Konzumácia rýb nie
je jediný faktor, ktorý znižuje ich stav. Aj tu môžeme situácií napomôcť tým,
že budeme jesť menej rýb, ale hlavne, že si budeme ryby vyberať. Niektoré druhy
sú chované vďaka požieraniu iných rýb a tak skonzumujú obrovské množstvo,
kým sa dostanú k nám na tanier. Povieme si, že je to len jedna ryba, ale
koľko rýb sama zniesla zo sveta...
Slová nádeje zaznievajú aj na konci knihy. "Máme
reálnu nádej, že všetky problémy vyriešime v nasledujúcich 50 rokoch. Keď
všetko pôjde dobre, malo by to byť ešte za môjho života... Možno už budem
stará, ale aj tak sa až dokonca budem o to snažiť... "
Hannah Ritchie pôsobí ako dátová analytička
a vedúca výskumná pracovníčka v programe pre globálny rozvoj na
univerzite v Oxforde.
Rok vydania: 2024, počet strán: 364, Jan Melvil publishing