Slovo narcizmus dnes počúvame zo všetkých strán. Niekedy ním označujeme človeka, ktorý sa príliš obdivuje, inokedy niekoho, kto potrebuje byť stredobodom pozornosti. A občas stačí, že je niekto nepríjemne sebavedomý – a už je z neho "narcista". Psychologický pojem sa tak v bežnej reči trochu ošúchal.
Kniha Kathrin Asper Opuštěnost a sebeodcizení ma však priviedla k inému pohľadu. Nezačína pri otázke, ako narcistu spoznať podľa niekoľkých nápadných vlastností. Zaujíma ju človek, ktorý sa vo vzťahoch stretáva s opustenosťou, ktorý sa postupne vzďaľuje sám sebe – a až za týmto všetkým sa môže ukázať narcistické fungovanie či narcistická porucha osobnosti.
To je podstatný rozdiel. Lebo človek, ktorý potrebuje obdiv, nemusí byť narcista. A človek, ktorý niekedy myslí predovšetkým na seba, ešte nemusí mať narcistickú poruchu osobnosti. Medzi jednotlivou črtou, spôsobom fungovania a klinickou diagnózou je veľký rozdiel. Asperová sa pritom nepohybuje iba v jednej oblasti. Spája psychológiu, analytickú psychológiu, mýty, legendy, rozprávky, vedecké poznatky aj príbehy konkrétnych ľudí.
A možno práve preto je táto kniha zaujímavá aj pre človeka, ktorý nikdy nebude nikoho diagnostikovať a nechystá sa stať psychoterapeutom. Hovorí síce o narcistickej poruche osobnosti, ale pritom otvára otázky, ktoré sú oveľa širšie: Čo sa s človekom stane, keď sa cíti opustený? Čo ak sa kvôli vzťahom začne príliš prispôsobovať? Kedy sa ešte prispôsobujeme druhým a kedy už strácame sami seba? A čo vlastne znamená byť sám sebou?
Kathrin Asper pôsobí ako analytička vo Švajčiarsku a má súkromnú psychoterapeutickú prax. Pôsobí tiež ako supervízorka a v rámci terapeutických smerov patrí k jungiánom.
Rok vydania: 2025, počet strán: 344, Portál.