Moderná psychoterapia dnes znovu objavuje niečo, čo staré duchovné tradície dávno poznali: človek nie je iba myseľ. Je telom, dychom, pohybom, vzťahmi a príbehom, ktorý v sebe nesie. Na rôznych cestách človek objavuje podobnú skúsenosť: že sa k sebe nevracia iba premýšľaním, ale celou svojou bytosťou.
Telo vie rozlíšiť dotyk, ktorý prináša pokoj, od dotyku, ktorý zraňuje. Nie iba preto, že vníma tlak či teplotu, ale preto, že dotyk vždy nesie aj vzťahový význam. Jeden dotyk môže hovoriť – "patríš mi". Iný: "si v bezpečí". A ďalší – "nemusíš niesť svoju bolesť sám". Možno preto v samote tak veľmi túžime po objatí. Nie iba po fyzickej blízkosti, ale po uistení, že sme stále spojení so svetom. Že naše telo ešte môže zažiť teplo, prijatie a nežnosť.
Aj preto môže byť dotyk v psychoterapii takou citlivou témou. Nie je to technika, ktorú možno jednoducho použiť. Je to jazyk dôvery, bezpečia a rešpektu. A práve preto nám pripomína niečo podstatné: človek nie je iba myseľ, ktorú treba pochopiť. Je to telo, ktoré potrebuje byť prijaté.
V každom človeku existuje hlboká túžba byť naplno prítomný vo vlastnom tele. Keď stratíme kontakt so svojím telom, postupne strácame kontakt aj so sebou samými a so životom okolo nás. Niekedy bolesť prekrývame návykmi. Úzkosť môže viesť k správaniu, ktoré nám na chvíľu prinesie úľavu, ale ešte viac nás vzdiali od seba samých.
Ľudia, ktorí prichádzajú na terapiu, často opisujú zvláštny pocit odpojenia: akoby neboli úplne vo svojom živote, akoby boli oddelení od vlastného tela. Niektorí hovoria: "Mám pocit, akoby som nebol vo svojom tele."
Možno práve tu začína dôležitá úloha psychoterapie orientovanej na telo. Nejde iba o to pochopiť, čo sa s človekom stalo. Ide aj o to znovu nadviazať vzťah so sebou samým – cez dych, pohyb, vnímanie tela a skúsenosť bezpečia.
Manuela Mischke-Reeds pôsobí ako somatická psychoterapeutka a špecialistka na traumu. Vo svojej praxi integruje poznatky bodyterapie, terapie traumatu a mindfulness.
Rok vydania: 2026, počet strán: 280, Portál.