Pri názve Sedem stupňov lásky som čakal niečo
vzťahové. A v podstate som sa nemýlil, hoci o láske sa tu píše
širšie a v hlbšom kontexte.
Sedem stupňov lásky. Sedem je znakom plnosti. To
ma napadlo ako prvé. A myslím si, že je to jeden z rozmerov tejto
témy – láska v plnosti. V dokonalosti.
Prvý stupeň – vôľa po dobre. Prečo vôľa
a dobro? Pri rôznych príležitostiach si navzájom želáme všetko dobré. Aj
v láske tomu druhému želáme všetko dobré. Spolu chceme prežiť niečo pekné
a dobré. A pre seba túžime po niečom dobrom.
Druhý stupeň je už zložitejší – chudoba. V živote
máme problém sa zdielať a podeliť. A ešte väčší problém máme sa
niečoho zriecť. V láske je dôležité sa vedieť podeliť, ale aj obetovať.
Celé tie roky chystania detí do školy, celé tie roky usilovnej práce, aby
rodina mala zázemie. Poznajú to obaja. Dá sa to aj inak? Možno by pomohlo, ak
by sme pochopili, že dôležité je nemýliť si prostriedky s cieľom. Ak je
niečo prostriedkom, nelipneme na tom.
Ak v chudobe je kus zrelosti, potom čistota je
spojená so zrelosťou. Zrelosť dosiahneme, keď sa nenecháme spútať. Vieme
zachovať odstup. Dokonca vieme mať skúsenosť, dokonca aj zážitok. Nepoznáme to
aj vo vzťahu? Ten druhý je obohatením, nie vlastníctvom. Máme spolu zážitok,
nie je predmetom uspokojenia. To čo je nástrojom, nestane sa cieľom.
Po čistote prekvapí aj pokora. Pokora
a láska? A prečo nie? Veď aj vo vzťahu si delíme úlohy, sú oblasti,
ktoré má na starosti ten druhý, alebo kde nám radí a príjmeme jeho názor.
Pokora nie je menejcennosť.
V súlade s tým prichádza piaty stupeň. Ak na
vrchole je dobro a ten, kto je dobrom. Potom piaty stupeň je jeho nazeranie,
túžba po ňom, rozhodnutie nasledovať ho a uctievať. V kontemplácií
riešime "veci", ale tu v piatom stupni doslova sedíme pred Bohom. Nič viac
už netreba. Len viac milovať. A spoznávať. To máme zažité aj
v ľudskej láske. Poznaním sa prehlbuje úcta, ale aj láska. Ten druhý je
darom.
Šiesty stupeň. Či skôr stav. Ako ho opísať? Autor píše
o troch vlastnostiach duše. Náhľad, čistota ducha a obnaženie mysle.
Ako by sme z "hry" vyradili rozum a vnímali Boha bez analyzovania.
Spojenie s Bohom. Jeho kontemplácia. To čo bolo na piatom stupni, je
pozdvyhnuté ešte o jeden stupeň. Aj naša láska nás pozýva k jeho
láske a učiť sa od neho láske. A milovať hlbšou láskou.
A tak prichádzame k siedmemu stupňu- byť
jedno a splynúť. Nazeranie. Blaženosť.
Dostali sme sa na koniec. Sedem stupňov lásky hovorí
o láske v plnosti. Je to skôr "duchovná" kniha, ale ponúka inšpiráciu
aj pre lásku vo vzťahu k človeku a k svetu. O Ruysbroeckovi
sa píše, že neponúkal ucelenú koncepciu, skôr načrtol čo a ako. Kniha je
preto pozvaním prijať jeho usmernenia a vybrať sa na cestu lásky…
Jan Van Ruysbroeck pôsobil
ako kňaz vo farnosti neďaleko Bruselu. Po 25 rokoch služby spolu s dvoma
kňazmi odišiel žiť ako pustovník Groenendalského údolia. Po 7 rokoch takéhoto
života prijali regulu sv. Augustína a žili ako rehoľná komunita. Píše sa o ňom,
ako o mystikovi. Nakoniec, vrchol toho rebríka, tie posledné stupne
o tom vydávajú svedectvo.
Rok vydania: 2024, počet strán: 140, Minor.