Postman
nevidí poblém v tom, že
máme televíziu, ale v tom, ako
ju používame.
Postman
v podstate hovorí tri dôležité veci. Technológia
nie je neutrálna.
Je to prostredie, ktoré má svoju vlastnú logiku. Preferuje obraz
pred argumentom, fragment pred súvislosťou a emóciu pred
analýzou. Človek však zatiaľ má slobodu. Ale či si to
uvedomuje?
Problémom
nie je televízia, ale že spoločnosť prestala
vnímať rozdiel medzi zábavou, informáciou a poznaním.
Všetko toto sa zlialo dokopy a tak sa správy robia ako show,
politika sa stala reklamou a vzdelávanie sa ponúka ako zábava.
A nikomu to už ani nepríde zvláštne. A teraz si pustíme
zvieratko… A na záver si ukážeme frajera týždňa…
A preto
Postman pozýva k vedomiu. Buďme si
vedomí toho, v akom mediálnom prostredí myslíme.
On neponúka revolúciu, ale kritické myslenie – schopnosť
rozpoznať medium, nepreberať jeho logiku automaticky.
Žijeme
v kultúre, ktorá sa k svetu ktorý popísal Huxley môže
posúvať bez toho, aby si to uvedomovala. Uvedomuje si to niekto?
Kým Orwellov svet potreboval tyraniu, Huxleymu stačí neustála
dostupnosť zábavy. Sme ešte ochotný skúmať nejakú myšlienku
a venovať sa jej tak dlho, aby sme nakoniec spoznali pravdu?
Alebo sa pridáme k väčšine a budeme tancovať na
potápajúcom sa Titaniku?
Neil
Postman bol
americkým odborníkom na masmédiá, mediálny teoretik a kultúrnym
kritikom. Na New York University viedol katedru kultúry
a komunikácie…
Rok vydania: 2026, počet strán: 256, Portál