Neučí nás
o krajinomaľbe. Neučí nás o obrazoch. Neučí nás ani
o estetike. Učí nás znovu sa dívať.
Dívať sa tak, aby
sa svet mohol (z)javiť. Aby to, čo je zrejmé, prestalo byť
samozrejmé. Aby krajina nebola len pozadím ľudských príbehov,
ale miestom, kde sa bytie stáva viditeľným.
Keď človek prejde
hornatou krajinou, kde zem pod nohami a nebo nad hlavou
vytvárajú ohraničený priestor zjavenia, pochopí, že nejde
o metaforu. Ide o skúsenosť.
A presne
k tejto skúsenosti nás vedie aj Sallis. Nie k porozumeniu
obrazu. Ale k porozumeniu videniu.
A možno
napokon zistíme, že krajinomaľba nie je obraz krajiny. Ale spôsob,
akým sa krajina učí byť videná.
Fenomenológia
je filozofickým smerom ktorý sa pýta – ako
sa veci javia ešte skôr, ako ich začneme vysvetľovať, hodnotiť
a teoretizovať o nich…
V podstate
nehovoríme, čo vidíme, ale ako
sa to javí.
Čo my tam vnímame. Je to osobná skúsenosť. Ako
to vnímam,
nie čo mi hovoria druhí, že mám vnímať. A to je rozdiel.
Toto je blízke pohľadu Husserla. A na neho nadväzuje
Heidegger a posúva nás od konkrétneho predmetu k samotnému
svetu. Akoby sa cez tú konkrétnu vec ukazovalo
niečo dôležité o svete.
Preto je fenomenológia taká silná pri umení, tichu, modlitbe,
obyčajnom bytí, ale aj krajine. A krajinomaľbe. Krajinomaľba
je ideálnym "materiálom" pre fenomenológiu, pretože nič sa
tam nedeje, nikto tam nič nerobí a nie je tam príbeh. Ostáva
"len" svet,
ktorý sa ukazuje pohľadu. Fenomenológia je umením pozerať
sa tak dlho, až vec začne hovoriť sama.
John Sallis bol
americkým filozofom a predstaviteľom fenomenológie. V jeho
diele je silno prítomný vplyv Edmunda Husserla, Martina Heideggera,
Jacquesa Derrida a gréckej filozofie (texty s dôrazom na
zjavovanie sa sveta).
Sallis
je známy tým, že spája fenomenológiu s umením a v jeho
diele rezonuje otázka – ako
sa svet ukazuje ešte pred pojmami a teóriami –
ako sa zjavuje a javí.
Sallis
neberie umenie ako tému estetiky, ale ako miesto, kde sa odhaľuje
samotná povaha sveta.
Jeho texty často pôsobia ako pomalé pozeranie sa, než
argumentácia.
Sallisov
štýl písania je pomalý, meditatívny a vrstvený. Veľa
opisuje, ako sa niečo ukazuje. Menej vysvetľuje a viac necháva
čitateľa pozerať. Sallis učí čitateľa znova
sa pozerať na svet tak, akoby ho videl prvýkrát.
Kniha nás neučí
krajinomaľbe. Neučí nás o obrazoch. Neučí nás ani
o estetike. Učí nás znovu sa dívať.
Dívať sa tak, aby
sa svet mohol (z)javiť. Aby to, čo je zrejmé, prestalo byť
samozrejmé. Aby krajina nebola len pozadím ľudských príbehov,
ale miestom, kde sa bytie stáva viditeľným.
Keď človek prejde
hornatou krajinou, kde zem pod nohami a nebo nad hlavou
vytvárajú ohraničený priestor zjavenia, pochopí, že nejde
o metaforu. Ide o skúsenosť.
A presne
k tejto skúsenosti nás vedie aj Sallis. Nie k porozumeniu
obrazu. Ale k porozumeniu videniu.
A možno
napokon zistíme, že krajinomaľba nie je obraz krajiny. Ale spôsob,
akým sa krajina učí byť videná.
John
Sallis bol
americkým filozofom, ktorý sa zaoberal fenomenológiou. Nedávno
bolo 1. výročie od jeho úmrtia…
Rok vydania: 2025, počet strán: 160, Minor.